Telegram opäť trpí DDoS útokom v Číne
Obsah:
Skôr ako sa dostaneme k samotným novinkám, vysvetlíme vám, čo je to „DDoS útok“, ktorý ste si prečítali v titulku a možno ani neviete, čo to je. Útok DDoS (skratka pre 'Distributed Denial of Service) má za cieľ urobiť konkrétny server zbytočným tým, že presýti šírku pásma alebo vyčerpá systémové zdroje, vďaka ktorým funguje. V priebehu DDoS útoku sa na tú istú stránku v rovnakom čase odošle množstvo požiadaviek z rôznych miest v sieti.Webová stránka je teda zakázaná so všetkým, čo to znamená pre spoločnosť, ktorá ju vlastní.
Telegram a cenzúra v Číne
No, aplikácia na odosielanie správ Telegram trpí DDoS útokom v Číne, krajine, ktorej hlavné mesto sa zúčastňuje na masívnej demonštrácii proti novému zákonu, ktorý by mesto vystavil brutálnemu represia zo strany vlády A Telegram sa stal základným nástrojom pre demonštrantov, pretože ide o šifrovanú službu a s väčšími bezpečnostnými opatreniami ako iné, ako napríklad WhatsApp. Útok sa začal včera približne o 17:00 v stredu hongkonského času. Útok, ktorý navyše nezasiahol len čínsku krajinu, ako si možno prečítať v oficiálnom tweete samotnej spoločnosti.
V súčasnosti zažívame silný útok DDoS, používatelia telegramu v Amerike a niektorí používatelia z iných krajín môžu mať problémy s pripojením.
- Telegram Messenger (@telegram) 12. júna 2019
Servery Telegramu tak začali dostávať tony nevyžiadaných požiadaviek, čím zabránili službe spracovať tie legitímne. Samotná spoločnosť vysvetľuje útok pomocou zvláštneho prirovnania:
„Predstavte si, že armáda lumíkov práve pred vami preskočila rad v McDonald's a každý z nich si objednáva ohromné množstvo. Server je zaneprázdnený oznamovaním lumíkov, že prišli na nesprávne miesto, ale je ich toľko, že vás server ani nevidí, aby ste sa pokúsili prijať vašu objednávku»
Séria útokov z diaľky
Zjavne je bežné, že tieto útoky sa zhodujú s hnutiami a pochodmi za ľudské práva v ázijskej krajine. Pred štyrmi rokmi napríklad Čína začala tvrdo zasahovať proti právnikom, ktorí riešili prípady týkajúce sa ľudských práv.Webová verzia telegramu bola zablokovaná na serveroch v rôznych mestách vrátane Pekingu, Shenzenu a Yunnanu. Podľa štátnych novín China Daily títo právnici použili aplikáciu Telegram na útok na vládu krajiny.
Advokáti použili funkciu „tajného chatu“ Telegramu, prostredníctvom ktorej sa správy po chvíli samy zničia, ako sa to deje v prípade Instagram Stories, a teda nezanechajú žiadne stopy ani informácie, ktoré môžu slúžiť ako dôkaz proti účastníkom konverzácia.
Iné DDoS útoky na telegram mohli pochádzať z konkurenčných aplikácií, ako sú Line alebo Kakao Talk V roku 2014 zaznamenal Telegram masívny exodus Kórejskí používatelia k svojej aplikácii kvôli cenzúre, ktorú trpeli, čo im bráni voľne komunikovať. Všetky DDoS útoky majú nakoniec rovnaký cieľ: cenzúru.
Generálny riaditeľ Telegramu nepochybuje o represívnej povahe týchto DDoS útokov:
„Väčšina útokov zodpovedá IP adresám nachádzajúcim sa v Číne. Všetky DDoS útoky, pri ktorých bolo posielanie odpadu extrémne (200 – 400 GB za sekundu), sa časovo zhodovali s demonštráciami v Číne proti štátnym represiám voči svojim občanom.»
